Časté otázky

Všetky voľne žijúce vtáky sú zákonom chránené, preto čo najskôr volajte pohotovosť Štátnej ochrany prírody – poradia vám, ako s vtáčaťom naložiť, prípadne poň pošlú odborníka. Pohotovostné číslo podľa vášho regiónu nájdete v tejto mapke.

Ak nájdete holé mláďatko (prípadne s páperím), treba ho okamžite zahrievať – v prípade núdze poslúži napríklad aj vrecko na bunde. Nebojte sa, že na mláďati zanecháte svoj pach a rodičia ho opustia – pri vtákoch to neplatí. Vtáča však nekŕmte, nenapájajte, a čo najskôr odovzdajte odborníkom.

Ak nájdete operené a obratné mláďa, zrejme už prirodzene opustilo hniezdo a rodičia ho naďalej kŕmia. Vtedy mláďa nechajte tak, prípadne ho len presuňte z nebezpečného miesta (cesta, chodník, miesto v dosahu mačiek) do bezpečia, napríklad do kríka.

Vodné vtáky majú zväčša okolo seba dostatok prirodzenej potravy, prikrmovanie je opodstatnené len v ozaj tuhých zimách.

Ak už prikrmujete, určite vtákom nedávajte pečivo. To im síce chutí a zaplní im žalúdok, no neobsahuje živiny, takže zvlášť mláďatá môžu skončiť s nedovyvinutou kostrou či krídlami. Rovnako sa vyhnite aj slaným, sladkým, mastným, ochuteným či pokazeným potravinám.

Prikrmovať kačice, labute či husi môžete najlepšie surovými, nespracovanými a neochucovanými potravinami: obilninami, hrachom či cícerom, kukuricou, listovou zeleninou alebo šupkami zo zeleniny.

Ak je vo vode veľa krmiva, nepridávajte ďalšie. Môže to viesť ku množeniu nebezpečných mikroorganizmov a úhynu vtákov.

Vtáky majú zväčša okolo seba dostatok prirodzenej potravy, no niekedy vie správne a bezpečné kŕmenie naozaj pomôcť: V mrazivej zime alebo keď v teplých mesiacoch náhle ochladenie a vytrvalé dažde oberú hmyzožravé vtáky o potravu.

Správne kŕmidlo musí byť mimo dosahu mačiek a so strieškou, ktorá chráni krmivo pred dažďom.

Každý vtáčí druh obľubuje niečo iné, no všeobecne treba uprednostniť prirodzené, čo najmenej spracované a neochutené potraviny: zrná, semená, ovocie, orechy, mäso, loj a sušené múčne červy. Veľmi obľúbená je napríklad slnečnica. Vynechajte všetky solené, korenené, sladené, údené, vyprážané a mastné potraviny – pre vtáky sú toxické.

Nikdy vtákom nedávajte pokazené potraviny a kŕmidlo pravidelne čistite od zvyškov – kvôli nákazám a parazitom.

Všetky voľne žijúce vtáky (aj mŕtve) sú zákonom chránené a nemôžete s nimi ľubovoľne manipulovať. Volajte pohotovosť Štátnej ochrany prírody – poradia vám, ako s vtákom naložiť, prípadne poň pošlú odborníka. Pohotovostné číslo podľa vášho regiónu nájdete v tejto mapke.

Pokiaľ máte podozrenie, že vták bol zabitý úmyselne, nahláste to polícii na čísle 158. Takáto envirokriminalita je trestná.

V niektorých prípadoch je príčina úmrtia zjavná a aj vy môžete pomôcť predísť ďalším obetiam: Uhynutého vtáka pod elektrickým vedením alebo stĺpom nahláste na zákazníckej linke príslušnej distribučnej spoločnosti (ZSD, SSD, VSD, SEPS), ktorá tieto podnety zbiera a na najnebezpečnejšie miesta osádza rôzne preventívne prvky. Pri úmrtiach spôsobených nárazmi do skla navrhnite majiteľovi budovy, aby nebezpečné plochy zabezpečil napríklad špeciálnymi nálepkami.

Nárazy do skla sú, bohužiaľ, bežné. Najnebezpečnejšie sú sklené plochy, v ktorých sa zrkadlí zeleň či voda, a tie, ktoré vtákom stoja v ceste ku zeleni. Napríklad zastávky MHD. V oboch prípadoch vták často sklo nevníma ako prekážku a narazí doň. Mnohé nárazy končia smrťou.

Ak nájdete vtáka, ktorý sa „len” zranil, doprajte mu „3T”: ticho, teplo, a tmu. Nikdy ho nenapájajte a nekŕmte. Zatvorte ho do kartónovej krabice (nie klietky) vystlatej vreckovkami či utierkami, vo veku urobte pár otvorov na dýchanie. Krabicu uložte do tepla, ticha a tmy. Pokiaľ má vták viditeľné zranenia alebo pokiaľ sa v krabici do hodiny nespamätá zo šoku, treba volať na pohotovosť Štátnej ochrany prírody – číslo podľa vášho regiónu nájdete v tejto mapke.

Možností je mnoho a každý z nás vie prispieť svojou trochou:

• V záhrade či parku klaďte dôraz na prirodzenú pestrosť – mnohé vtáky životne potrebujú husté kríky, odumierajúce stromy či nepokosené porasty plné hmyzu a semien.

• Ponúknite vtákom čistú vodu – najmä v horúčavách či mrazoch vtáky veľmi ocenia napájadlo či jazierko.

• Osádzajte vtáčie búdky, ocenia ich druhy vtákov, ktoré trpia nedostatkom prirodzených dutín v stromoch.

• Šírte osvetu o presklených plochách (okná, zastávky MHD, atď.). Keď sa v skle zrkadlí okolie alebo je za sklom zeleň, letiace vtáky sklenú prekážku nevnímajú a po tvrdom náraze často hynú. Aby si vtáky sklo všimli, pomôžu nálepky či vonkajšie žalúzie.

• Všímajte si vtáky okolo seba a šírte túto záľubu vo svojom okolí.

Vtáky sú všade okolo vás, no my sme si obľúbili priamo v meste napríklad Bernolákov sad, Park J. Kráľa, na periférii zas Trnavské rybníky vrátane lesíka okolo Kamenného mlyna. V okolí Trnavy určite za návštevu stoja vodné plochy ako VN Budmerice, VN Ronava pri Cíferi, VN Boleráz, ale aj nezregulovaný úsek Váhu pri Siladiciach a Rašelinisko Veľký Grob. No a hlavne na jar stoja za návštevu aj lesy Malých Karpát, ktoré vtedy vtáčím spevom doslova prekypujú. Podrobnejšie tipy na výlety za vtákmi nájdete na kamzavtakmi.sk.